Kapitola 15 Osem rokov pod lupou: peniaze, projekty a zmluvy

Nie je fér tvrdiť, že mesto neurobilo nič. Rovnako nie je fér zameniť rast rozpočtu za rast výkonu. Rozhodujúce je, koľko verejných peňazí sa premenilo na hotové a udržateľné veci.

Táto kapitola nie je trestným spisom ani účtovným auditom. Je to občianska ekonomická analýza verejne dostupných rozpočtov, záverečných účtov, strategických materiálov, zmlúv a projektových informácií. Pri každom tvrdení preto rozlišujeme medzi preukázanou chybou, manažérskym rizikom a politickým hodnotením.

Čo sa podarilo – pomenujme to férovo

Medzi viditeľné investície posledných rokov patrí napríklad dokončenie Štúrovej ulice v marci 2025 za takmer 317-tisíc eur, obnova technológie zimného štadióna a súvisiacich častí areálu, pri ktorej mesto uvádza celkový rozsah investícií približne 1,39 milióna eur, či rozbehnutie rekonštrukcie ZOS Lumen, ktorá má zvýšiť kapacitu z 8 na 30 lôžok. Mesto zároveň pripravilo a rozbehlo obnovu Centrálnej lúky a v roku 2026 konečne vstúpila do realizácie sanácia pilierov Kolonádového mosta.

Férová kritika je silnejšia než slogan Kto chce zlepšiť hospodárenie, má vedieť uznať dobrý projekt a zároveň pomenovať, kde systém nefunguje. Problém Piešťan nie je nulová investičná aktivita. Problémom je nerovnomerná príprava, presúvanie veľkého objemu kapitálových plánov, slabá verejná informácia o dôvodoch sklzu a dlhodobý investičný dlh na základnej infraštruktúre.

Najsilnejší signál: nízka premena investičného plánu na skutočnosť

Čerpanie upraveného kapitálového rozpočtu mesta Piešťany 2018–2025.

Zdroj: záverečné účty mesta. Percento je analytický ukazovateľ „skutočné kapitálové výdavky / upravený plán“, nie auditné konštatovanie nehospodárnosti.

Za osem rokov 2018–2025 vychádza jednoduchý priemer tohto ukazovateľa približne na 40 %. Pri súčte upravených kapitálových plánov a skutočných kapitálových výdavkov je vážená miera približne 38 %. To neznamená, že zvyšných 62 % bolo „premrhaných“ – časť projektov sa presúva medzi rokmi, niektoré sú viazané na granty alebo sa zmení harmonogram. Znamená to však, že občan potrebuje oveľa lepšie vidieť projektové sklzy a dôvody, prečo schválený investičný plán nebol pretavený do realizácie.

Metodická poznámka: porovnáva sa upravený rozpočet po zmenách so skutočným čerpaním v danom roku. Projekty s viacročným alebo grantovým harmonogramom môžu výsledok jednotlivého roka výrazne ovplyvniť.

Mesto samo pomenúva svoje slabiny

Aktualizovaný PHRSR mesta 2026–2032 je v tomto smere pozoruhodne otvorený. Medzi problémami uvádza zlý technický stav ciest, nedostatočné parkovanie, slabú mestskú autobusovú dopravu, chýbajúcu prepojenú cyklistickú a pešiu infraštruktúru, stratu veľkých zamestnávateľov, nedostatok príležitostí pre vysokoškolsky vzdelaných ľudí, starnutie, nízku dostupnosť nájomného bývania a – priamo v oblasti riadenia – nedostatočnú pripravenosť samosprávy na realizáciu projektov a chýbajúci dlhodobý udržateľný model financovania a kontroly. Veľká časť kritiky v tomto programe teda nie je „opozičný dojem“; je to diagnóza, ktorú si mesto dalo spracovať samo.

Rozpočet rastie, počet obyvateľov klesá

Skutočné výdavky mesta vzrástli z približne 24,14 mil. € v roku 2018 na 36,75 mil. € v roku 2025 – nominálne asi o 52 %. V rovnakom čase počet obyvateľov klesol približne z 27,5 tisíca na 26,1 tisíca. Čísla nie sú očistené o infláciu a nemožno z nich vyvodiť, že mesto „míňa o polovicu viac na to isté“. Ukazujú však rastúcu potrebu merať výkonnosť: pri menšom počte ľudí a väčšom rozpočte má byť vidieť, ktoré služby sú kvalitnejšie a ktoré náklady rastú bez primeraného výsledku.

| 27 534 obyvateľov 2018 | 26 142 obyvateľov koniec 2025 | −1 392 ľudí približná zmena 2018–2025 | | - | - | - |

Konkrétna účtovná chyba – a poučenie

V materiáloch k záverečnému účtu za rok 2022 Odbor ekonomiky a podnikania výslovne uviedol, že rozdiel medzi Poznámkami k individuálnej účtovnej závierke a predloženým návrhom záverečného účtu bol spôsobený „chybou zodpovedného zamestnanca“. Mesto zároveň uviedlo, že návrh opravilo a riešilo možnosť nápravy s Ministerstvom financií. Hlavný kontrolór vtedy odporučil schváliť hospodárenie „s výhradami“, poslanci ho napokon schválili bez výhrad.

Čo z toho vyplýva Nie hon na jednotlivého pracovníka, ale silnejší kontrolný systém: štvoroká kontrola kritických výkazov, automatické krížové kontroly dát, verejný zoznam opráv a vysvetlení a jednoznačný vlastník každého finančného reportu. Dôvera sa buduje tým, že sa chyba prizná, opraví a systém sa zmení tak, aby sa neopakovala.

Zmluvy a dodávatelia: od zverejnenia k skutočnej kontrole

Verejné zmluvy sú zverejňované, ale občan z nich len ťažko zistí, koľko mesto platí za jeden meter opravy, jednu dopravnú značku alebo kilometer značenia a či je cena porovnateľná s inými mestami. Ako príklad možno uviesť viaceré rámcové zmluvy Služieb mesta Piešťany so spoločnosťou SILKOT: v roku 2025 rámec na opravy a údržbu miestnych ciest 670 487,80 € bez DPH a samostatný rámec na lokálne opravy infratechnológiou 468 820,65 €; v roku 2026 rámcová zmluva na vodorovné dopravné značenie vo výške 145 396,46 €.

Samotná opakovaná spolupráca s jedným dodávateľom nie je dôkazom pochybenia. Rámcová cena navyše nemusí byť celá vyčerpaná. Presne preto budeme zverejňovať jednotkové ceny, konkrétne pracovné príkazy, lokality, dátum realizácie, fotodokumentáciu a skutočne uhradenú sumu. Verejnosť potom nemusí špekulovať – môže porovnávať výsledok.

Čo zmeníme v nákupoch a zmluvách

• Zavedieme verejný „register výkonov“: pri opravách ciest a chodníkov mapa lokality, rozsah v m²/m, dodávateľ, jednotková cena, objednávka, faktúra, fotografie pred a po.

• Pri rámcových zmluvách budeme zverejňovať nielen strop zmluvy, ale priebežné čerpanie a zostávajúci objem.

• Veľké opakované nákupy budeme porovnávať s benchmarkmi iných miest a s cenovými databázami stavebných prác.

• Zverejníme koncentráciu dodávateľov podľa odborov – koľko percent výdavkov ide piatim najväčším firmám – bez automatického podsúvania, že koncentrácia znamená konflikt.

• Každý dodatok k významnej investícii bude mať verejné vysvetlenie: dôvod, finančný dopad, časový dopad a kto zmenu schválil.

• Rozlíšime dáta Mesta Piešťany a Služieb mesta Piešťany tak, aby sa výdavky nezlievali do jedného neprehľadného balíka.

Kolonádový most: z krízy spraviť nový štandard správy majetku

Pri Kolonádovom moste budeme presní. Mesto pilierovú časť monitorovalo a pripravovalo projekt sanácie; v auguste 2026 podpísalo zmluvu so spoločnosťou Metrostav DS za 2 438 758,64 € s DPH a 25. augusta odovzdalo stavenisko. Realizácia má podľa zmluvy trvať 231 dní. Kritika preto nemá znieť „nikto nič nerobil“. Zmysluplná otázka je, prečo sa stav kľúčovej pamiatky a dopravného spojenia dostal až do režimu, ktorý znamenal uzavretie, dlhú prípravu sanácie a významný zásah do života mesta.

| | Nový štandard Pre každý most, školu, športovisko a významnú budovu zverejníme technický „semafor stavu“: posledná diagnostika, zistené vady, plán údržby, odhadované náklady, termín najbližšej kontroly a zodpovedný správca. Preventívna údržba je lacnejšia než havária a politicky menej efektná – práve preto ju ochránime systémom. | | - | - |

Mapa zodpovednosti – nie zoznam vinníkov

Stav k augustu 2026: primátorom mesta je Mgr. Peter Jančovič, PhD., prednostom mestského úradu Ing. Martin Svorad, hlavným kontrolórom Ing. Stanislav Mikuš, vedúcou Odboru ekonomiky a podnikania Ing. Lucia Duračková a riaditeľkou Služieb mesta Piešťany Ing. Hana Dupkaničová. Uvádzame ich preto, že občan má vedieť, kto je nositeľom inštitucionálnej zodpovednosti v jednotlivých oblastiach – nie preto, že samotná funkcia znamená osobné pochybenie. Rok 2018 navyše zahŕňa prechod medzi dvoma volebnými obdobiami; Peter Jančovič nastúpil do funkcie až na konci roka 2018.

Záver ekonomickej kapitoly

Piešťany dnes nepotrebujú dokazovať, že vedia schváliť veľký rozpočet. Potrebujú dokazovať, že z neho vedia načas postaviť most, opraviť ulicu, otvoriť športovisko a udržať ľudí v meste.

Naším cieľom nie je škrtať za každú cenu. Cieľom je presunúť pozornosť z objemu peňazí na hodnotu za peniaze: menej improvizovaných zásahov, viac pripravených projektov; menej neprehľadných rámcov, viac jednotkových cien; menej nákladov bez výsledku, viac preventívnej údržby; menej politického marketingu, viac verejne merateľných míľnikov.