Kapitola 07 Váh a Sĺňava: príroda aj život

Piešťany vyrástli pri vode. Váh a Sĺňava nemajú byť kulisou za zákazovou tabuľou, ale chráneným a živým priestorom pre prírodu aj ľudí.

Sĺňava bez zbytočných zákazov

Environmentálnu politiku chceme v Piešťanoch robiť tak, aby príroda nebola prekážkou života mesta, ale jeho najväčšou hodnotou. Ochrana prírody má chrániť rieku Váh, Sĺňavu, vtáctvo, zeleň, pôdu a klímu, ale zároveň nemá z Piešťan vytvoriť mesto zákazov, v ktorom sa nedá športovať, rekreovať, rozvíjať dopravu ani obnovovať turistický život. Sĺňava je vodná nádrž s vodohospodárskou, ekologickou, rekreačnou, športovou a turistickou funkciou.

Zároveň je chráneným vtáčím územím vyhláseným vyhláškou MŽP SR č. 32/2008 Z. z. Nachádza sa v katastrálnych územiach Banka, Drahovce, Piešťany, Ratnovce a Sokolovce a má výmeru 509,27 ha. Sĺňave prospeje rozumné zonovanie, nie plošné zákazy.

Najcennejšie časti územia, najmä Vtáčí ostrov a citlivé hniezdne lokality, budeme dôsledne chrániť. Rekreačné a športové časti však chceme využívať tam, kde je to zlučiteľné s ochranou prírody – pre vodné športy, cyklistiku, korčuľovanie, rodinný oddych, plavbu a cestovný ruch. Program starostlivosti o CHVÚ Sĺňava potvrdzuje potrebu aktívneho manažmentu územia a práce s rozdielnym charakterom jednotlivých lokalít.

Mesto má presadzovať odborné prehodnotenie režimu ochrany tam, kde je možné znížiť alebo diferencovať obmedzenia bez poškodenia predmetu ochrany.

Nejde o oslabovanie ochrany prírody. Cieľom je, aby sa režim v jednotlivých častiach územia opieral o reálny stav, odborné posúdenie a historické využívanie Sĺňavy. Tam, kde sa preukáže, že šport, rekreácia alebo plavba neohrozujú predmet ochrany, budeme presadzovať primerane pružný režim. Najcennejšie biotopy zostanú chránené.

Sĺňava má byť živým priestorom kúpeľného mesta: pre vodákov, cyklistov, korčuliarov, rodiny, rybárov, športové kluby, turistov a návštevníkov kúpeľov. Jej rekreačný význam je dlhodobo potvrdený. Okolo nádrže vedie približne 12 km trasa využívaná pešími a cyklistami. Sĺňava je zároveň priestorom pre vodné lyžovanie, kanoistiku, veslovanie, windsurfing či jachting. Vodné športy nie sú v Piešťanoch cudzím prvkom.

Vodné lyžovanie na Sĺňave má tradíciu od roku 1959, keď bola priehrada napustená, a neskôr sa rozvinulo aj do pretekárskej podoby. V Piešťanoch pôsobia športové kluby a areály naviazané na Sĺňavu, napríklad veslárske a jachtárske zázemie. Sĺňava poskytuje prirodzené podmienky pre vodné športy a športové podujatia.

Šport, Lodenica a kemp

Obnovíme tradíciu vodných športov a podujatí na Váhu a Sĺňave: kajaky, kanoe, veslovanie, jachting, vodné lyžovanie, rekreačné plavby, športové dni, podujatia pre deti a návrat dôstojného kempu. Mesto má nadviazať aj na širšiu spoločenskú a športovú tradíciu Piešťan.

Cena Slovenska patrila medzi najvýznamnejšie motoristické podujatia v Československu a Piešťany majú bohatú motoristickú históriu. Takéto historické značky mesta dokážeme kultúrne a turisticky pripomínať. Sĺňava a Lodenica majú zároveň aj kempingovú tradíciu.

Spomienky na kemping Lodenica uvádzajú, že šlo o špičkovo vybavený kemping s vodou na parcelách a elektrinou. Takýto typ rekreačnej infraštruktúry má v Piešťanoch zmysel obnovovať v modernej, čistej a ekologickej podobe. Pri Sĺňave pripravíme nový mestský plán rekreácie: pláže, móla, požičovne lodí, vodácke zázemie, športové kluby, cykloinfraštruktúru, prírodné oddychové plochy, tieniace prvky, verejné toalety, pitnú vodu, bezpečnosť, čistotu, dopravné napojenie a návrat kempu. Súčasťou oživenia mesta má byť aj návrat festivalov a kultúrnych podujatí.

Piešťany už dnes majú silnú značku Medzinárodného filmového festivalu Cinematik, ktorý sa koná od roku 2006 a v roku 2025 mal 20. ročník. Mesto má túto tradíciu posilňovať a rozvíjať aj ďalšie kultúrne a spoločenské podujatia. Environmentálna ochrana nemá likvidovať športový, turistický a kultúrny život mesta. Má ho usmerňovať tak, aby bol kultivovaný, čistý a kompatibilný s ochranou prírody.

Dohoda s ochranou prírody

Našou úlohou je iniciovať rokovanie so Štátnou ochranou prírody, Slovenským vodohospodárskym podnikom, Ministerstvom životného prostredia SR, vodákmi, rybármi, športovými klubmi, kúpeľmi, podnikateľmi a dotknutými obcami o novom vyváženom režime Sĺňavy. Cieľom nie je oslabiť ochranu prírody, ale spraviť ju rozumnou, diferencovanou a prospešnou pre mesto.

Chrániť budeme to, čo je skutočne hodnotné, ale neblokovať celé územie tam, kde sa dá športovať a rekreovať bez poškodenia prírody.

Most cez Váh

Tri prepojenia, nie jedna zraniteľná tepna

PRIORITA 2026–2030: NOVÉ CESTNÉ PREPOJENIE CEZ VÁH

Nový cestný most neposúvame do neurčitej budúcnosti. V najbližšom volebnom období chceme vykonať kroky, bez ktorých sa žiadna veľká dopravná stavba nezačne: dopravný model mikroregiónu, varianty koridoru, hydrotechnické a environmentálne posúdenie, majetkovú analýzu, rokovania s TTSK a štátom a viaczdrojový model financovania. Cieľom nie je sľúbiť stavbu bez podkladov, ale dostať ju do stavu pripraveného rozhodnutia o preferovanom variante a ďalšej projektovej príprave.

Pripravíme dlhodobú mostnú stratégiu: bezpečný Krajinský most, obnovený Kolonádový most a odborné posúdenie tretieho cestného prepojenia cez Váh. Nový most nemožno kresliť od stola. Má vzniknúť z dopravného modelu celého územia Piešťany – Banka – Moravany – Topoľčany, z hydrotechniky, ochrany prírody, majetkových vzťahov a dohody so štátom a krajom.

| | LIDO 2030: ľahké pešie a cyklistické prepojenie Samostatne preveríme ľahký peší a cyklistický most medzi Lidom a kúpeľným územím. Má byť vizuálne jemný, bezbariérový, rešpektovať plavbu, povodňové pomery aj chránené územia. Lido je záplavové územie, preto k nemu patria skôr demontovateľné alebo plávajúce prvky – móla, vodácke zázemie, sezónne služby, malé kultúrne pontóny – než tvrdá zástavba, ktorá ignoruje rieku. | | - | - |

Osobitnou témou je nové dopravné prepojenie cez Váh. Piešťany sú dopravne závislé od mostov a uzavretie alebo obmedzenie jedného mosta okamžite spôsobuje vážne problémy.

Environmentálna ochrana nemá automaticky blokovať každý strategický projekt. Pri novom moste cez Váh urobíme odborné posúdenie variantov, vplyvov na vtáctvo, vodný režim, krajinu a dopravu. Projekt však nemožno odmietnuť iba ideologicky. Most cez Váh nemá byť útokom na prírodu, ale možným riešením dopravného kolapsu, bezpečnosti a dostupnosti mesta.

Má byť technicky, krajinársky a environmentálne citlivý. Mesto má presadzovať, aby sa pri novom dopravnom riešení použili moderné environmentálne opatrenia: minimalizácia zásahu do brehov, ochrana hniezdnych lokalít, protihlukové a svetelné riešenia, migračné koridory, obnova zelene, náhradné biotopy a kompenzačná výsadba.

Príroda aj rozvoj

Odmietneme falošný konflikt „buď príroda, alebo rozvoj“. Správna politika je: príroda aj rozvoj, ale odborne, citlivo a s jasným verejným záujmom.

Na radnici chceme odborne preveriť aj všetky zásahy do koryta Váhu, ťažbu alebo presuny sedimentov, pohyb pracovných plavidiel a možné dopady na piliere mostov, brehy a vodný režim.

Ak vznikne podozrenie, že zásahy do koryta alebo prevádzka plavidiel mohli prispieť k poškodeniu mostnej infraštruktúry, budeme žiadať znalecké a transparentné posúdenie. Pri Kolonádovom moste a ďalších stavbách pri Váhu chceme poznať jasnú príčinu poškodenia a podiel vody, sedimentov, prevádzky, povodní, zanedbanej údržby či starších rozhodnutí. Rovnaký princíp platí aj pri energetike: najprv úspory, zatepľovanie, moderné vykurovanie a inteligentné riadenie spotreby, potom nové zdroje. Fotovoltaiku budeme prednostne umiestňovať na strechy škôl, športovísk, verejných budov, parkovacích domov, technických objektov a priemyselných areálov, nie na úkor hodnotnej pôdy a zelene.

Piešťany nemajú byť mestom solárnych polí na pôde. Poľnohospodárska pôda je strategická hodnota.

Energia a krajina

Má slúžiť potravinovej bezpečnosti, lokálnej produkcii, sadom, záhradám, komunitným projektom, krajinnej zeleni a rekreácii. Mesto má odmietnuť také energetické projekty, ktoré poškodzujú charakter krajiny, vytvárajú vizuálny smog alebo znižujú hodnotu kúpeľného prostredia.

Veterné parky nie sú vhodným obrazom pre kúpeľné mesto, rovinatú krajinu pri Váhu a rekreačné zázemie Piešťan.

Verejnú zeleň budeme rozvíjať ako reálnu klimatickú infraštruktúru. Stromy nemajú byť dekorácia, ale ochladzovače mesta, vetrolamy, tieniace prvky, ochrana pôdy, zadržiavanie vody a prirodzená obrana proti prehrievaniu.

Mesto má obnovovať stromoradia, medze, sady, parky, vnútrobloky, mestské lúky a zelené pásy.

Výsadbu stromov budeme plánovať odborne – s ohľadom na druhovú skladbu, koreňový priestor, zavlažovanie, následnú starostlivosť a dlhodobé prežitie stromov. Pripravíme plán „voda v meste“: dažďové záhrady, zachytávanie dažďovej vody, zelené strechy, priepustné povrchy, tieniace stromy, obnova fontán a citlivé hospodárenie s vodou v parkoch.

Ochránime parky pred betónovaním, vizuálnym smogom a nevhodnými zásahmi.

Zeleň a voda v meste

„Chladné ulice“: strom, dažďová záhrada, priepustný povrch, pitná voda a CityPoint ako jeden systém.

Autorská schéma programu; nejde o situačný plán konkrétnej lokality.

Chladné ulice a CityPoint

Vodu chceme zadržať čo najbližšie k miestu, kam spadne. Pri rekonštrukcii ulíc preto budeme štandardne posudzovať dažďové záhrady, vsakovacie pásy, priepustné povrchy, podzemné zásobníky na závlahu, stromové bunky a tienenie. Na frekventovaných miestach môžu vzniknúť malé mestské „vodné body“ s pitnou vodou, tieňom a sedením. Každé riešenie však bude prispôsobené konkrétnej lokalite, prevádzke a nákladom.

Pilotné lokality vyberieme podľa teplotných máp, pohybu seniorov a detí, dostupnosti vody a plánovaných rekonštrukcií. Zmyslom nie je kupovať efektný mobiliár. Zmyslom je znížiť prehrievanie, spotrebu vody na zálievku a počet miest, kde sa v lete človek nemá kam schovať pred slnkom.

Osobitnú pozornosť venujeme starým environmentálnym záťažiam, čiernym skládkam, odpadu pri Váhu, mikroplastom, zanedbaným brehom, opusteným areálom a znečisteným lokalitám. Mesto má vytvoriť verejnú mapu environmentálnych problémov a postupne ich odstraňovať cez granty, verejnoprospešné práce, spoluprácu s firmami, školami a dobrovoľníkmi.

Zlepšíme čistotu verejných priestorov, brehov Váhu, Lida, Sĺňavy, cyklotrás, parkov a rekreačných zón. Čistota mesta je základ environmentálnej politiky.

Mesto má podporovať biodiverzitu: mestské lúky, hmyzie biotopy, vtáčie búdky, netopierie búdky, prirodzené porasty, ochranu opeľovačov, mokrade, brehové porasty a pestré zelené plochy.

Zároveň budeme rozumne regulovať invázne druhy. Komunitné a školské záhrady, ovocné sady, lokálna produkcia, tržnica a odborný manažment inváznych druhov budeme vnímať ako súčasť jednej širšej politiky pôdy, biodiverzity, vody a kvality verejného priestoru.

Regulácia má byť odborná, humánna, zákonná a koordinovaná so Štátnou ochranou prírody, veterinárnou správou a správcom toku. Vodné hospodárstvo má byť jednou z priorít.

Čistota a biodiverzita

Podporíme obnovu vodných profilov, údržbu tokov, riešenie sedimentov, protipovodňové opatrenia a prirodzené brehové porasty. Sĺňavu, Váh, Lido a nábrežia budeme plánovať ako jeden mestský rekreačný a prírodný systém, nie ako izolované úseky. Pri každom zásahu budeme rešpektovať, že ide súčasne o vodné dielo, chránené územie, rekreačný priestor aj strategickú infraštruktúru. Rovnováhu preto budeme hľadať medzi ochranou vtáctva a vody, športom, rekreáciou, dopravou, energetikou a cestovným ruchom.

V Piešťanoch chceme aktívne rokovať so štátom, krajom a odbornými organizáciami o tom, aby sa environmentálne pravidlá nastavovali podľa reálneho stavu územia. Základná požiadavka znie: chrániť to, čo je skutočne hodnotné, ale neblokovať celé mesto.

Piešťany nemajú byť mestom, kde sa voda len obchádza.

Váh ako jeden systém

Majú byť mestom, ktoré z Váhu a Sĺňavy opäť urobí súčasť každodenného života. Cieľom je zelené, čisté, športové a rekreačné kúpeľné mesto, ktoré chráni vtáctvo a prírodu, ale zároveň umožňuje ľuďom žiť pri vode, športovať, oddychovať, podnikať, cestovať a rozvíjať mesto.

Chceme Piešťany, kde životné prostredie nie je ideologická brzda, ale základ kvality života, kúpeľnej identity, zdravia, cestovného ruchu a budúceho rozvoja.